Zkušenosti Martina ze tmy.

Ahoj :),

nie je to casom upravene, aj ked s odstupom casu, dopisal som iba jdenu vetu:

Stretol som sa s Honzom a kratko na to som isiel do tmy. Zalist si. Do bezpecia ci nebezpecia svojej mysle. Tma bolo po par sekundach posledne co som uvidel ako som zhasol svetlo v poustevni. Prve okamziky myslienky len bludili a neschopne sa o nic vizualne zachytit aj odchadzali. Potom som sa zacal snazit nieco robit. Snahu vnimam ako virus, destruktivny sposob konania. Naprogramovany stale nieco robit, niekam ist, ako keby bola vobec nejaka cesta a ciel a obmedzene mnozstvo casu. Chvilku mantry, chvilkami koncentracie az som nakoniec zaspal.

Nejaky cas po zobudeni moj mozog tak ako bol nastaveny a programy v nom zacali kolabovat a dostaval som dost neprijemne pocity z toho, ze som nebol schopny urcit kolko je hodin ci je tma ci svetlo. S Honzom som bol dohodnuty na druhu hodinu kazdy den, no neschopnost vediet aky je cas a stracal som iluziu istoty. Krasne na tom je, ze ci som bol pozitivne alebo negativne naladeny zalezalo len na mne. Mal som tam vsetko co som potreboval. Seba sameho a mohol som zacat skumat. Krasny pocit, ked sa naozaj nie je na co vyhovorit a vsetko co sa dialo sa dialo len v priestore mysle. Ako keby som jej nastavil zrkadlo a dokazal som vnimat co je dobre a co je negativne, alebo dobre zle, ci konstruktivne destruktivne. Ked vsetko plynulo, alebo nabehol nefunkcny program a mechanizmy skripali a mysel akoby sa zastavila. Myslienky prichadzali a odchadzali, pocity boli zrazu oddelene a dali sa po case zachytavat omnoho skor ako sa dokazali naplno manifestovat. Drahy v mozgu vdaka kompulzivite tak zabehane a vyjazdene no v tme tie nefunkcne sa zacali odpajat. Koncentroval som sa na prazdnu mysel kolko sa dalo a niekedy som zase nehal bezat mozog tak ako bol naprogramovany a bolo tam zrkadlo co je fajn a kedy to skripe a neplynie. Chcel som snivat vedome co sa aj darilo no stale som potreboval aj spanok nevedomy a jedlo.

Post som nikdy neskusal a po dni a pol bez jedla to bolo privela neprijemnych impulzov az neistota a prestaval som chapat co sa deje a co z kade prameni a radsej, zo strachu, ze to nezvladnem som sa najedol.

Pametam si ako som sa treti den smial, ked som si daval tricko cez oci, ze ja chcem spat a stale som mal zapnute rozptyelne svetlo, ktore svietilo ci som mal oci zavrete alebo otvorene. Tma bolo naozaj posledne co som tam videl. Bol to len priestor pre to co sa mohlo odohravat.

Fakt je, ze po nejakom case v temnote som pochopil, ze predstavy a koncepty tam nehraju rolu. Vsetko co sa dialo sa dialo tam a vnimanie reality bolo ine, bolo to velmi osobne intimne a bez obalu. Ako keby sa tam ocakavania nemali kde realizovat. Bol som tam sam a pre seba. Mal som vsetko co som mohol potrebovat a nekonecny priestor kde sa to mohlo diat.

S odstupom casu mozem povedat, ze to bol pre mna asi najsilnejsi uceleny nepretrzity zazitok a doteraz z neho cerpam.